Dul ma neno lok ma mako kwo pa dano tye ka miyo tam me juku tic ki yadi ma ki lwongo ni methylene chloride pi peko me yot kom.

Kabedo me wilobo ni tiyo ki jami ma ki lwongo ni cookies me medo rom pa tic ni. Ka i mede ki tic ki kabedo man, in iyee ki cik me COOKIE wa.
Ka itye ki namba me bedo lamemba me ACS, tim ber i ket kany wek wa rwate ki akaunti ni ki me bedo lamemba ni. (obedo dic ku)
ACS tero bedo piri keni calo gin ma pire tek. Ka i cwalo ngec ni, ki in itwero donyo i C&EN ki coyo nying i waraga wa me cabit ki cabit. Watiyo ki ngec ma imiyo me medo rwom me kwan ni ki pe wabi cato ngec ni bot dano mukene.
Gin ma ki lwongo ni ACS Premium miini twero me donyo i C&EN ki jami weng ma dul pa ACS tye kwede me miini.
Dul pa US Environmental Protection Agency omoko tam me gengo tic ki methylene chloride i kom dano weny ki pol pa jami ma ki tiyo kwede i kampuni ki cato wil. Tam manyen ni obino ingee jang gang kal ni otum ki kwedo peko ma twero bino i dwe me apar wiye acel mwaka 2022 ma onongo ni bedo i kin jami ma kelo peko i kom dano calo two ma mako adunu ki two jonyo.
Methylene chloride ki nongo i jami mapol, medo ki jami ma mako, jami ma kwanyo rangi, ki jami ma kwanyo moo. Ki tiyo kwede bene calo gin ma ki tiyo kwede me yubu jami mukene. Dul ma neno lok kom kwo pa dano i lobo Amerika owaco ni lutic ma romo 900,000 ki luwil ma romo million 15 gibedo ka nongo yat ma ki lwongo ni methylene chloride.
Gin ma ki rubu ni tye me aryo ma ki bi temo i te cik ma ki loko me gengo jami ma kelo two (TSCA), ma mito ni dul ma gwoko kwo pa dano omyero onen ber pa jami manyen ki macon ma ki cato. Yub pa dul ni tye me juku yubu, yubu ki poko methylene chloride i kin dwe 15.
Tic mogo ma ki lwongo ni methylene chloride ki kwanyo gi ki i cik man, medo ki tic kwede ma calo gin ma kelo two. Me labolle, ki bi medde ki tic kwede i yubu hydrofluorocarbon-32 refrigerant, ma ki yubu me bedo gin ma ki tiyo kwede ma twero kelo lyeto ma malo i wilobo ki/onyo ozone depletion.
"Waye ni methylene chloride tye maber pi tic pa lumony ki gamente madit," Michal Friedhoff, ladit ma loyo Environmental Protection Agency's (EPA) Office of Chemical Safety and Pollution Prevention, owaco i rwate ki lulok ma peya ki tito lok man. "EPA obi miito gin mo me gwoko ber bedo pa lutic."
Dul mogo ma gi gwoko cwec ma orumuwa gu jolo tam manyen ni. Ento, gin bene gunyutu lworo i kom jami ma ki kwanyo ki i cik ma obi ye ni ki med ki tic ki methylene chloride pi mwaka apar ma bino.
Maria Doa, ladit ma dit ma loyo lok ma mako jami ma ki lwongo ni chemical policy i Environmental Defense Fund, owaco ni tic kwede pi kare malac obi medde ki kelo peko bot lwak ma gibedo cok ki kabedo ma pe ki keto iye jami. Doa owaco ni Environmental Protection Agency omyera odwoko piny kare me weko tic ni onyo oket cik mukene i kom yamo ma ki lwongo ni methylene chloride ma aa ki i jami ma ki pito ni.
I kare meno, American Chemistry Council, dul pa lucat wil ma gicung pi luyub jami ma ki lwongo ni chemistry, owaco ni cik ma ki keto ni twero gudo kit ma ki cwalo kwede jami. Dul ni owaco i lok ni dwoko piny oyotoyot me yubu methylene chloride obi kelo dwoko piny ma kato nucu. Dul ni owaco ni wel cente ma ki kwanyo ni twero bedo ki "adwogi ma loyo" i kom dano mukene ma calo yadi, tutwale ka "luyub jami ni gumoko tam gi me juko yubu ne woko."
Methylene chloride tye gin me aryo i kin jami 10 ma Environmental Protection Agency tye ka yube me temo pi peko ma twero bino i kom yotkom pa dano ki kabedowa. Mukwongo, en aye asbestos. Freedhoff owaco ni cik pi gin me adek, perchlorethylene, twero bedo rom ki cik manyen pi methylene chloride, medo ki gengo ki gwoko lutic matek.


Cawa me cwalo: Oct-14-2023